Smútok

Cítim smútok. Asi tak nejako by som popísala moje terajšie duševné rozpoloženie... Mala by som byť na seba hrdá, mám 2 skúšky, zápočet, ale trápy ma to, že Peťo sa mi vôbec neozýva. Neviem prečo, čo som urobila, alebo proste na mna nemá náladu, nechápem. Som strašne unavná z Ostravy, z učenia, všetci ľudia mi tu už lezú na nervy, chcem byť doma, oddychovať, aspoň kúsok, byť aspoň trochu pochoená. Nik z ľudí ktorým úplne dôverujem nemá čas, ja chápem prečo, ale aj tak...Neviem, čo sa bude diať doma, či sa mi ten Peťo ozve, alebo ani nie, či sa mu mám vôbec ozývať ja, alebo kašľať na to...asi uvidíme, veď predsa nejak bolo a nejak bude...Či nie??? :))

Dnes je zaujimavý deň. Mala by som byť strašne smutná, zamýšľať sa nad sebou ale cítim presný opak... . Cítim nejkú úľavu a ani neviem prečo. Dnes som mala svoj rozhodujúci zápočet z predmetu, ktorý mám už druhý krát zapísaný a učiteľ mi ho nedal. Mala by som nad sebou rozmýšľať, čo sa to so mnou deje, ale vôbec nad tým neuvažujem. Mám dobrú náladu, zabávam sa, bola osm na pivko. Neviem, asi si to ešte poriadne neuvedomujem, alebo sa sústredím na to, čo ma ešte len čaká.. Mám pred sebou toho ešte veľa, myslím školského...ale aj tak pomimo... Mám strašne zlý pocit z mojich "prešovských" kamarátov, nik sa mi ani len neozve ani na icq, skype proste nič. Ale je strašne zaujímavé, že zrazu sa mi začali ozývať ľudia, s korými som sa nevidela roky, proste naše cesty sa rozisšli. Vôbec netuším, čo si mám o tom myslieť.. Mám strašne zmätené pocity. Mrzí ma, že väščina ľudí na mna kašle...Ale dúfam, že bude lepšie...Nič, končím svoje depresívne výlevy...