ZBOHOM

Je to strašný pocit, keď človek vie, že ten, ktorého sme ľúbili je už s niekym iným a dozvedáme sa to nie do neho, ale od cudzích ľudí. Presne to, sa stalo aj mne. Chlapec, ktorého som si vážila, za to, ako sa dokázal vysporiadať s osudom ma jednoducho podviedol a teraz je s ňou. A to mi ani nevedel povedať do očí. No čo už, budem sa s tým musieť vyrovnať. Život ide ďalej... . Budem si pamätať len tie pekné chvíle prežité s ním. Takže týmto uzatváram túto kapitolu svojho života. Zbohom MICHAL................

Ty môj poklad, bezpečný úkryt, moja opora,
spoločník, moja partáčka, spolupáchateľka,
moja krv, spoločná minulosť. slzy, smiech, viny a hriech.
a jednoducho si...môj priateľ

Ewka 5.2.2004

Kolik přítěží v živote si projít musím,
než svému blízkému konečne sdělím,
co vlastně v srdci svém opravdu nosím.

Proč život procházet v těžkostech sám,
když říct můžu jen, že rád tě mám.
Spolu pak prožijeme ten těžký den,
vrásky co přináši snad lidem všem.
My dva to projdeme i trnů řez.
Šťastný pak budeme, a tomu věř!

Všechno zlé k dobrému konci spěje,
když člověk každý aspoň chvilinku se směje.
Jaá se teď usmívam v to šíře nebe,
život teď miluji a hlavně miluji tebe!

Ako motýľa chytil si ma
Z teplých dlaní urobil mi skrýšu
Chrániacu pred búrkou
A potom škárou medzi prstami
Si ma ticho pozoroval
Kochal sa mojou krásou
A nepochopil, že teplé steny rúk
Sú môj hrob

Dve veľké teplé dlane
Ach ako túžim vystrieť sa na ne
Prstami by si ma prikryl
ako mäkkou prikrývkou
a zľahučka hojdal
sem a tam
tam a sem
kým by som nesplynula
s nekonečnosťou sna

Objasnenie autorstva :)

Tak tieto tri vecičky napísala kedysi za naších mladých čias, keď sme rozmýšľail, ako, kde založiť nejakú tú skupinu moja sesternica. Ďakujem sama sebe, že som si ich odložila a po niekoľkých rokoch zasa objavila...
Ďalšie kúsky budú patriť mojej mamke - po slovensky písané a po česky - môjmu dobrému kamarátovi Tomáškovi.

Tajomstvo

Skláňaš sa k brehom mojich úst.
Zdráhaš sa, váhaš na prahu pier.
Je za päť dvanásť, povedať skús-
bojím sa vstúpiť do rieky - "chcem"...

Už kľučkuješ, cestu, ako slepec rukou hľadáš.
Zabúdam slová, rozumiem len reči tiel..
na kožu jemne šteklivé bozky mi dávaš,
vžívam sa do deja vlastnej hry - "chcem"..

...kráčať - rýchlo, pomaly,
nech nevieš, že smiem...
za priepasť dobehnúť do cieľa -
viem, chcem, viem... do cieľa

Zkrýžim si zbraňe s toutou túžbou,
raním ju, nech je ako hladný lev.
A keď ma uhryzne, nakazená ňou,
tebou chytená budem utekať do tvojich dvier...
.....CHCEM....

Zastal čas a tuším všetko stíchlo.
Ako tep pomaly zázrak sa stratí,
neváhaš ma prikryť, objať na rýchlo,
spolu v cieli na dvoch prvých miestach.
S tebou tak blízko a nahí... - "Chcela som"...

Keď umiera láska, lásku nechaj iným...
To za to stojí, slobodný bez viny...
A ľudia trpia len pre ľudí,
necitlivosť druhých z nás necitlivých robí.
Záchytný bod nie je, tak už neskuvíňaj.
Teraz padáš, holé srdce si odkrývaš
pre díky iných...

Láska

Pochybnosť ťa chytá za ruky,
Pýtaš sa seba, prečo ty?
Sdrce ti bije na poplach,
začínaš mať z toho strah.
Vtedy nevieš, že tá chvíľa,
keď myšienky hlavou výria
Príde v zápätí.
Z lásky, pre lásku, s láskou
túžba sa premieňa,
chcením ožíva aj socha z kameňa.

Fejtón

Keby som sa zajtra ráno zobudila ako ministerka školstva, veľmi by ma to prekvapilo a v pomykove by som sa začala hrať s vlasmi ( a povedala by som si, že si ich musím umyť). Keby som si zvykla na zmenu svojej bytosti, zostala by som ešte chvíľu v posteli ako som to robievala keď som bola žiačkou, a uvažovala by som asi takto " Prepánajána, tak dnes budeme oslavovať Deň učiteľov ". Už to mám! Zavolám ministerskú radu a poviem: " tak takto to ďalej v našom školstve ísť nemôže! " Žiaci sú preťažení, učitelia tiež! Je na čase, aby sme im prestali mútiť hlavy nepotrebnými informáciami. Pýtam sa Vás - načo sú im tie poučky, definície, goniometrické funkcie či zákony toho či onoho mudrlanta. Život sa predsa riadi inými zákonmi. Na to by som vstala, pričom by som dbala o to, aby som pre šťastie v novom dni - vstala pravou nohou.
No mohlo by sa stať, že by som sa zajtra ráno zobudila ako slávna filmová hviezda. Hm, aká starosti má asi filmová hviezda..... . Komorná by mi doniesla ranajky do postele a poštu, ktorej obsahom by boli najmä pozvánky na večierky, vernisáže, či ponuky renomovaných obchodov a reštaurácií. Hm, je to naozaj problém vybrať, odolať, reprezentovať - vysoké konto v mojej banke by ma však zbavilo rozpakov.
Mohlo by sa však stať aj to, že by som sa ráno prebudila na vlastné brechanie. Bola by som našim psom Ninom. Hneď zčerstva by som sa poriadne ponaťahovala, ľavou zadnou by som sa poškrabala za uchom ( tá blcha mi už týžden nedá pokoj ) a odcupkala by som k plnej miske reklamami tak vášnivo ospevovaného Pedigree. Potom by som sa rozbehla do záhrady, ponáhaňala by som mačku, sem - tam rozhrabala záhony, porozvláčala staré topánky po dvore, a to všetko s radostným pocitom, že je život krásny a oplatí sa ho žiť v akéjkoľvek podobe.

Tak tento fejtónik som našla zahrabaný niekde na spodku skrine, a predpokladám, že kedysi sme mali za domácu úlohu niečo stvoriť. Ani som si sama o sebe nemyslela, že mám takéto vlohy.... :-D