Dnes je zaujimavý deň. Mala by som byť strašne smutná, zamýšľať sa nad sebou ale cítim presný opak... . Cítim nejkú úľavu a ani neviem prečo. Dnes som mala svoj rozhodujúci zápočet z predmetu, ktorý mám už druhý krát zapísaný a učiteľ mi ho nedal. Mala by som nad sebou rozmýšľať, čo sa to so mnou deje, ale vôbec nad tým neuvažujem. Mám dobrú náladu, zabávam sa, bola osm na pivko. Neviem, asi si to ešte poriadne neuvedomujem, alebo sa sústredím na to, čo ma ešte len čaká.. Mám pred sebou toho ešte veľa, myslím školského...ale aj tak pomimo... Mám strašne zlý pocit z mojich "prešovských" kamarátov, nik sa mi ani len neozve ani na icq, skype proste nič. Ale je strašne zaujímavé, že zrazu sa mi začali ozývať ľudia, s korými som sa nevidela roky, proste naše cesty sa rozisšli. Vôbec netuším, čo si mám o tom myslieť.. Mám strašne zmätené pocity. Mrzí ma, že väščina ľudí na mna kašle...Ale dúfam, že bude lepšie...Nič, končím svoje depresívne výlevy...