sobota 2. februára 2008

Tajomstvo

Skláňaš sa k brehom mojich úst.
Zdráhaš sa, váhaš na prahu pier.
Je za päť dvanásť, povedať skús-
bojím sa vstúpiť do rieky - "chcem"...

Už kľučkuješ, cestu, ako slepec rukou hľadáš.
Zabúdam slová, rozumiem len reči tiel..
na kožu jemne šteklivé bozky mi dávaš,
vžívam sa do deja vlastnej hry - "chcem"..

...kráčať - rýchlo, pomaly,
nech nevieš, že smiem...
za priepasť dobehnúť do cieľa -
viem, chcem, viem... do cieľa

Zkrýžim si zbraňe s toutou túžbou,
raním ju, nech je ako hladný lev.
A keď ma uhryzne, nakazená ňou,
tebou chytená budem utekať do tvojich dvier...
.....CHCEM....

Zastal čas a tuším všetko stíchlo.
Ako tep pomaly zázrak sa stratí,
neváhaš ma prikryť, objať na rýchlo,
spolu v cieli na dvoch prvých miestach.
S tebou tak blízko a nahí... - "Chcela som"...

Žiadne komentáre: