Kamaráti...to sú také zvlášne stvorenia...Niekedy ich milujem a niekedy nenávidim. Sú chvíle, ked viem, že ma potrebujú, ale ja už nemôžem. Veľmi rada by som pomohla, ale jednoducho to nejde... . Minulý týždeň bol presne taký. Kamarátka sa dostala do problémov vo vzťahu, snažila som sa jej pomôcť, bola som s ňou, celé noci ju utešovala a naschvál ako keby toho nebolo málo, sa niečo podobné pritrafilo ďalšej kamarátke, keď sa s nou chlapec rozišiel.. . Bol to štvrtok 10.5-ty, dlho očakávaný majáles. Chcela som si ho užiť, fakt som sa naň tešila, ale osud to trošku pozmenil. NIe neľutujem, že som ho prežila tak ako som ho prežila, ale...Týmto by som sa chcela poďakovať Tomáškovi, ktorý ma rozveselil a zabával sa so mnou, taktiež Lucke, ktorá sa balila s nami :). Nakoniec sme to všetko prežili v zdraví, kamošky sú už s tým, čo sa stalo vyrovnané, vedia čo ich čaká. Len zase týmto, čo sa odohralo, sa to ako keby zaplietlo do môjho ako to nazvať \"prešovského\" života. Som ako keb
y rozdvojená osobnosť...:) žijem jedným životom tu v Ostrave a druhým v Prešove. Ale pán Boh si asi neželá, aby som tu v Ostrave žila bez mojich prešovských kamarátov.. poslal tu za mnou Eriku a Greena...takže sa moje dva svety začínajú prelínať. Zvádzam sama v sebe boj, či to dopustiť, alebo nie. Na jednej strane som rada, že sú tu, ale zase preto som utiekla z Prešova..Bojím sa toho, aby som zase neutiekla niekede inde... . Vidím, že moji prešovsko - ostravský kamaráti si rozumejú, a asi som na to prišla...mám strach aby ma proste nevyradili zo svojho života. Jední i druhí. Som ten typ človeka, ktorý je buď prvý alebo naopak posledný. Nedokážem byť ten zlatý stred...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára