Si to ty... to moje slnko, ktoré mi dodáva chuť ísť ďalej, svojou prítomnosťou mi zlepší náladu, skrášli deň... . Nedokážem si predstaviť život bez teba, ale život s tebou takisto nie. Milujem ťa tým zvlášnym spôsobom, ktorý sama neviem pomenovať. Nie si mojím milencom, nie si mojou láskou, nie si mojim kamarátom, si niečo medzi týmto všetkým... . Si ako strom, čo stojí v lese a ja som ten vietor, ktorý každú sekundu, minútu, hodinu, deň vanie okolo teba.. . Ty si jediný, ktorého pohľad mi povie všetko... vidím v nej smútok, štastie, trápenie, radosť. Vieš ma potešiť, ale i zraniť. Robíš to bez dotyku, už len tým, že si.
Mám strach z ďalších krokov bez teba, bude to ako tápanie v tme. Bojím sa aby si sa mi nestratil, nezabudol, nezatvoril túto kapitolu v knihe svojho života a spolu s ňou pochoval navždy aj mňa.
( Venované len a len Tebe, veď ty už vieš, kto si )
P.S. : Dúfam, že pochopíš, čo cítim a prečo som konala tak, ako sa stalo, a že sa nič nemení...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára